Ale áno. Kardinál z kúrie. Čo by mohol mať spoločné so životom bežného človeka? Všetko. Lebo sám je bežný človek. A čím ma to vlastne oslovil?
Mnohým. Ale nechcem písať jeho prednášku. Kto bude mať chuť, tak ju nájde v nejakom zborníku. Tak skúsim len tak po pomlčkách vyjadriť to, čo ma zachytilo:
- V blahobyte sa často zabúda na hĺbku života. Ľudský život je vždy posvätný.
- Pestujeme kultúru života. Ísť proti všetkému, čo zabíja ľudskú dôstojnosť. Nielen život, ale jeho podstatu. Jeho dôstojnosť.
- Byť chorým, starým, mrzákom, znamená byť vylúčený zo spoločnosti. Byť vylúčený, znamená byť odpadom. Mám bojovať proti ponižovaniu života.
- Mám sa venovať inému tak, akoby šlo o mňa samého.
- Liečiť svet milosrdenstvom viac ako spravodlivosťou.
- Myslieť na tých, ktorí stoja na periférii môjho srdca.
Priznám sa, že posledná myšlienka mi vyrazila dych a hneď ma prinútila sa zamyslieť. Periféria môjho srdca - hneď som si spomenula na ľudí, ktorým som sa dávno neozvala, nenapísala list, pohľadnicu (starší ľudia nečítajú sms a maily.) A tak všetkým, ktorých som vytlačila na okraj môjho srdca dnes venujem večernú modlitbu. Lebo človek musí začať od seba, nie od iných. Pri písaní týchto riadkov som stále viac a viac nachádzala ľudí, ktorí stoja na kraji môjho srdca. Pre nich sa musí moje srdce rozšíriť. Aby mali kde stáť a o koho sa oprieť.
