sestra Hermana
Ovocie a zelenina
V piatok bol Deň zdravej výživy. A tak sme sa v škole s deťmi vyživovali :-). Aspoň sme sa o to snažili.
Som rehoľná sestra. Píšem o všetkom, čo mi "brnkne" do nosa. Píšem poéziu a teším sa zo stretnutia s ľuďmi. Zoznam autorových rubrík: Poézia, Próza, Zamyslenia, Spiritualita, škola a zážitky z nej, Rozprávkovo, Súkromné, Nezaradené
V piatok bol Deň zdravej výživy. A tak sme sa v škole s deťmi vyživovali :-). Aspoň sme sa o to snažili.
Takto pred nedávnom skončil náš rozhovor so spolusestrou. Hovorili sme o svätcovi dnešného dňa - svätom Vincentovi de Paul. Hurikáne 17. storočia.
Od môjho narodenia je to už štvrtý pápež, ktorý je v pontifikáte. Pravda je, že prvých troch si vôbec nepamätám. Ale pamätám si na množstvo (povedala by som kopec, ale niekto by sa mohol hnevať, že neovládam materčinu) udalostí, ktoré sa s pápežmi spájajú.
Jaro bol mojím prvým farárom, keď som vstúpila do rehole. Boli sme spolu iba rok, ale občas ste mali pocit, že tento druh ľudí poznáte už niekoľko desaťročí a pritom vás vždy dokážu prekvapiť. Po pätnástich rokoch nás opäť niečo spojilo - denník.
Vždy keď sa vyhlási nejaká akcia, nasleduje za ňou aj nejaká reakcia. A tak sme pri vyhlásení Roku kňazov začali uvažovať, čo urobíme.
Počas prázdnin som nemala možnosť si pocestovať a pospoznávať výnimočných ľudí. Výnimoční ľudia prišli ku mne.
A už viem aj aký jej dám názov - Začni sa učiť! (Celebrity za katedrou). A mám aj vypracovaný manuál, ktorý ponúkam k nahliadnutiu a pripomienkam.
Túto otázku som položila deťom, ktoré majú sedem až deväť rokov. Povedala som, aby sa neponáhlali s odpoveďou. Aj dospelí sa s ňou potrápia.
Pred malou chvíľou som opustila kaplnku. Dnes sú Turíce. Deň zoslania Ducha Svätého. Dnes je deň, keď som prehodnocovala celý mesiac.
Dnes je tomu presne 42 rokov, čo si moja mama a môj otec povedali "áno". Ešte stále sa pri spoločnej ceste do kostola držia za ruky. Napriek všetkému, čo prežili.
Píšem a zostavujem niektoré veci a texty pre školu. Nepoužívam interpunkciu. Zrazu miesto nadpisu Krížova cesta, na mňa pozerá nadpis Krizova cesta.
Pred pár mesiacmi mi zomrela stará mama. Mala 94 rokov. V deň pred jej pohrebom sme chceli pripraviť nástenku o jej živote.
Sedeli sme na hodine s tretiakmi. Po otázke: "Čo je pôst?" zväčša odpovedali, že nemáme jesť mäso. Po mojom odmietavom postoji tejto odpovede, ostali bezradní. A tak som ukázala dlane.
Bolo to v pondelok ráno. Boli sme po prázdninách a kolegyňa prišla so správou ako hrom: "Vybrali nás!"
Ľudia kladú rôzne otázky. Prečo ste sestrička? Nikdy ste netúžili po vlastných deťoch? Nie je vám v tom čiernom teplo? (Dobre, teraz cez zimu sa to nik nepýta, ale príde leto.) Prečo po dvoch vysokých školách nie si ateistka?
Na otázku: Čo je rozprávka?, by asi väčšina ľudí odpovedala učebnicovo. Rozprávka je literatúra pre deti, kde dobro vyhráva nad zlom. Omyl.
Spoznali sme sa v kostole. Ustavične mi niekto ťahal závoj.
Príjemný deň...to mohol byť. Keďže sme sa dnes neučili a pripravili pre žiakov základnej školy rôzne aktivity. Ale - nebol.
Nie, tentoraz to nie je o učení. Je to o cestovaní a krátení si dlhých ciest.