Jedno dievča malo pred svadbou. Nevedela sa rozhodnúť, či to je správne, keď sa vydá. Nevedela sa odhodlať k rozhodnému kroku.
Ďalšie dievča prišlo zdeformované ťažkou chorobou. Hanbila sa pred ľuďmi za svoju chorobu, za svoje telo. Bola zúfalá z nepochopenia a vysmievania, ktoré sa jej dostáva od ľudí.
A tak sme spolu hľadali a nachádzali. Hovorili sme o identite a poslaní každého jedného človeka. Aj toho chorého, aj toho zdravého. Hľadať vlastnú tvár v kráľovstve krivých zrkadiel. Áno, to sme robili. Hľadali a pokúšali sa nájsť správnu cestu.
Obdivovala som odvahu, s akou prichádzali za mnou a hovorili svoje životné potulky. Vyprašovali si predo mnou záhyby svojej duše.
Obdivovala som ich odvahu, že v tichu robili rozhodnutia a snažili sa ísť. To trojdňové prešľapovanie na mieste ich naučilo ako si správne rozložiť sily a kráčať správnym smerom.
Je dôležité na križovatkách života zastať a opýtať sa na cestu. Je dôležité rozhodnúť sa a ísť.
