Bolo jedno Bláznivé kráľovstvo. To bol oficiálny názov kráľovsta.
Bolo to veľmi zložité kráľovstvo. Všetci sa smiali zo všetkých. Kráľ Blázon určoval ako sa majú ľudia správať, aby v jeho kráľovstve obstáli. Samozrejme, najviac učil svojho syna - princa Blázonka.
Princ Blázonko bol veľmi dobrým žiakom svojho otca. Učil sa od neho ako sa vysmiať ľuďom, keď sa im niečo nepodarí. Učil sa ako zosmiešniť ľudí, keď sa im naopak niečo podarí. Princ sa ešte naučil, ako má rozprávať vtipy, aby bol stredobodom záujmu. Jeho otec, kráľ Blázon mal z neho veľkúúúú radosť. Syn sa vydaril. Nielenže sa smial, vtipkoval, uťahoval a robil posmešky, Blázonko sa stával uštipačný a cynický.
Ale keďže Bláznivé kráľovstvo bolo skutočne bláznivé, nikomu to nevadilo, lebo toto mal byť budúci nástupca kráľa Blázna a preto bol skutočným ideálom pre celú krajinu.
Otcovi Bláznovi ale nedala spávať jedna rada Nebláznivého mudrca: "Každý princ, aby sa mohol stať skutočným panovníkom, musí isť do sveta!" Princ Blázonko by mal prekročiť hranice svojho Bláznivého kráľovstva! Hrôza! Jednoducho hrôza! Samozrejme, Nebláznivý mudrc bol hneď vyhostený z krajiny a dostal do pasu aj pečiatku "Nežiadúca osobnosť".
Princ Blázonka sa medzitým zabával vymýšlaním nových slov. Vymyslel aj slovo, ktoré všetci poznali, ale princovi sa zdalo originálne. Hral sa hru podobnú hre Milionár a hovoril si: " Sebe - A, Sebe - B, Sebe - C, Sebe - D. Keďže som prin - c, tak správna odpoveď bude C. Sebe - C". Princovi prívrženci tlieskali a gratulovali princovi k výbornému novému slovu, ktoré princa označovalo. Kráľ Blázon sa potešil. Konečne syn vedel označiť sám seba správnym slovom.
Kráľ Blázon však musel zvolať, na Bláznivé kráľovstvo nezvyčajnú vec, poradu. Radcovia mali rozhodnúť o osude princa Blázonka. Otázka bola jasná - má odísť do sveta či nemá odísť do sveta? Porada trvala dlho a bola plná smiechu a kriku. Najsmiešnejšie riešenie sa zdalo to najhlúpejšiel. Kráľovská rada rozhodla, že princ Blázonko predsa len pôjde do sveta, lebo to bude veľmi zábavné.
Princ Blázonko sa zasmial výroku Kráľovskej rady a išiel si pozrieť nejaké veci na cestu.
